Búrka
5. 4. 2007
Tma spustila svoju oponu, dážď si nastolil tíš, hviezda lásky na zem spadla, a Ty si našiel vo mne skrýš. Vstúpil si bez zaklopania do môjho srdca, nevedela som sa Ti ubrániť, blesky križovali oblohu a my dvaja sme začali odmotávať tú zlatú niť. Z Tvojej nehy roztrhlo sa moje nebo, od tej chvíle sa každé ráno prebúdzam iba s Tebou, od tej chvíle nie som sama, už necítim strach, lebo stále objíma ma Tvoj nežný vanok na perách...
